Duch národa proti brutálnej moci

Duch národa proti brutálnej moci

Brutálna moc dokáže veľa. Skúsenosti s tým, čo dokáže totalita a teror, máme z dejín až priveľa.

Zďaleka však nedokáže toľko, koľko si myslia diktátori. V prvom rade, niet takého diktátora, ktorý by dokázal vládnuť ľuďom. Terorom možno ovládať len zombie. Zombia je len tieňom človeka – čosi, čo kedysi možno bolo človekom, no presne tie vlastnosti, ktoré ho odlišujú od všelijakých zvierat, komárov a plesní, v ňom boli zničené. Zombia má silne potlačenú inteligenciu a nadobro zničenú tvorivosť. A má zničenú schopnosť žiť v harmónii s inými ľuďmi a tak sa zúčastňovať na budovaní organizovanej spoločnosti. Vo svete zombií musí udržiavať organizáciu armáda policajtov, dozorcov, donášačov, cenzorov a oblbovačov.

Nie každý človek má rovnaký potenciál stať sa zombiou. Napríklad z Indiánov nespravíte zombie nikdy. Preto ich museli vyvraždiť. Aj zo Slovanov sa robia zombie oveľa ťažšie než z iných národov. Preto sa do značnej miery pokúšajú vyvraždiť aj Slovanov. Najviac si to odskákali Rusi. Útoky na Rusko zamerané na totálnu likvidáciu ruského národa sa pravidelne opakujú každú chvíľu: na začiatku 19. storočia to bol Napoleon, na začiatku 20. storočia prvá svetová vojna, potom Hitler. A dnes to máme zas. Ešte nie ako otvorenú vojnu, ale umelo živená hystéria voči Rusom a neustále neodôvodnené mediálne útoky nadobudli taký rozsah, aký tu ešte v dejinách nebol. A sú tu aj hospodárske a politické sankcie, v podstate trest za tú drzosť, že si dovolili nezgegnúť.

Ono sa to možno nezdá, ale ani zo slovenského národa nikto nedokáže neurobiť zombie. Slováci sú trpezliví a veľa znesú. Ale vedia svoje. Niet takého diktátora, ktorý by si získal ich úctu. Možno ho poslúchajú, aby prežili, ale v skutočnosti cudzími diktátormi pohŕdajú. Pekne to vyjadril Samo Chalupka:

Pravda Bohom vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, no väčšia – byť pánom.

A človek nad človeka u nás nemá práva:

sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!

U mnohých primitívnych kmeňov bolo najťažším trestom keď niekoho vylúčili z komunity. Prežiť v pralese mimo obce dozaista nebolo ľahké, ale tí vyhnanci sa o to ani nepokúsili. Keď sa dozvedeli ortieľ, tak väčšinou za pár hodín zomreli. Stratili chuť žiť. V človeku je obrovská sila zameraná na to, aby dokázal tvoriť s blížnymi zložité vzťahy. Neradno ísť proti nej. Túto silu vidíme napríklad aj u mravcov alebo u včiel. Osamelý mravec zahynie, aj osamelá včela. Rovnako ako tie mravce, aj my potrebujeme žiť v spoločnosti. U západných národov je táto potreba čiastočne potlačená, ľudia tam azda dlhšie vydržia bez blízkych ľudských vzťahov než tí divosi. Ale ľudia na západe nie sú šťastní, berú obrovské množstvo antidepresív a nemnožia sa. To je trest za potláčanie prirodzeného pudu, ktorý nám velí vychádzať s blížnymi v dobrom.

Diktátori si myslia, že keď majú moc, tak si môžu dovoliť všetko. Nuž, ak by boli stroje, tak by to aj mohla byť pravda. Ale daň, ktorú za to zaplatia, je obrovská. Aj keď sú už totálne zblbnutí, tak nemôžu necítiť, ako ich ľudia nenávidia. A u Slovanov pochodia ešte horšie – tým nestoja ani za nenávisť. Ľudia ich prosto majú za nedôstojných šašov. Politika je panské huncútstvo. To nie je nič pre dospelého človeka. Pozor, nie každá politika! Toto platí len pre diktátorskú politiku. Predstavu, že by mal jeden človek vládnuť nad druhým, vnímajú Slovania ako čistú absurdnosť. Patrí to medzi móresy, ktoré panujú kdesi v krajine za siedmimi horami a siedmimi morami, kde sa voda sypala a piesok sa lial.

Mali sme vôbec niekedy politikov, ktorí neboli diktátormi? Veruže, už dávno nie! Ale kedysi boli a národ si to pamätá. Máme termín „hospodár“. Hospodár bol zodpovedný za blahobyt hospodárstva – usadlosti, kde žila jedna širšia rodina, prípadne viac rodín. Všimnite si ten rozdiel: nie „vládne mu“, ale „je zodpovedný za jeho blahobyt“. To je dosť veľký rozdiel, nie? Staršie slovo pre hospodára bolo „hospodin“. Prenesene sa to slovo používalo na označenie Boha. Boh je ten najvyšší hospodár, ktorý sa stará o blahobyt celého sveta. Táto Božia starostlivosť sa nazýva ia prozreteľnosť“.

V ruštine je „Господин“ (Gospodin) označenie pre Boha a „Государь“ (Gosudar, Hospodár) označenie pre politika, ktorý je zodpovedný za blahobyt pridelenej oblasti a túto svoju úlohu aj úspešne plní. Momentálne označujú v analýzach a komentároch týmto termínom jediného človeka – človeka, ktorý istou rukou vyviedol Rusko z totálneho krachu na konci deväťdesiatych rokov späť ku statusu svetovej veľmoci.

Možno máte pocit, že v posledných mesiacoch ide všetko dolu vodou a že sa nedeje nič pozitívne. Deje sa. Deje sa to najpozitívnejšie: národ sa prebúdza. A keď sa veľká časť tak bytostne slobodného národa ako sme my Slováci prepracuje k živému uvedomeniu toho, aký nezmysel je celý západný koncept politiky, založený na tom, že jeden človek ovláda druhého, potom nebude tej sily, ktorá by nás obmedzila v rozlete. Navyše, tento proces už prebieha na celom svete. A my, vďaka nášmu slovanskému duchovnému dedičstvu, patríme k tým, čo sú na jeho čele. Už to dlho nepotrvá, nebojte sa. Opäť hovorí Samo Chalupka:

Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý:

na púšť obrátili sa bujné naše nivy;

mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý,

bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy.

Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti

vôľu svoju naveky po slovenskej vlasti,

a žiť z našich mozoľov: ale bláhal darmo!

Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo.

A tí, krutým železom čo nad nami vládli,

kdeže sú? — My stojíme; ale oni padli.

Lebo — veky to svedčia — vo knihách osudu

tak stojí napísané o slovenskom ľudu:

Zem, ktorú v údel dali Slovenom nebesá,

tá zem hrobom každému vrahovi stane sa.

Yentl

Spread the love

You may also like...

5 2 hlasov
Article Rating
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
guest
1 Komentár
Najnovšie
Najstaršie Most Voted
Vložené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Jana
Jana
5. mája 2021 10:19

Som slovanka a cítim, že som iná ako tu Taliani…. Tešim sa už opäť na svoju domovinu Slovensko😍😘

1
0
Boli by sme radi, keby ste nam napísali váš názorx
()
x